Psychoterapia ma veľmi zaujíma ako špecifická forma podpory pre druhých, ale aj odborne, ako alternatívny spôsob práce s problémom. Možno je bude znieť zvláštne, ale problémy mám rada. Ak sa nám podarí ich „vylúpnuť“ (prísť na to, čo je ten problém), fungujú ako smerovky na ceste, vedú k niečomu novému, zaujímavému, čo sa dá objavovať. Zároveň – a to je pre mňa fascinujúce –, sa v rámci terapie v dlhodobom horizonte problémy často rozplynú, akosi nezávisle na tom, čo sa v rozhovoroch deje.

​

Na základe skúseností (mojich vlastných aj z pozorovania) tak nevnímam pri terapii seba a ani Vás ako toho, kto má problém aktívne riešiť. Cítim sa byť doprevádzajúcou osobou a som vďačná, keď môžem byť pri tom, ako sa tieto všedné zázraky dejú.

​

Pri práci, tak ako v živote, je pre mňa dôležitá vzájomnosť, láskavosť a rešpekt k slobode, ktorá je nám daná. Kladiem otázky, ale neinterpretujem, neteoretizujem, čo by bolo, keby. Môj prístup je jemný, nedirektívny a tempo pomalé, kľudné. Verím, že to, čo nám v rámci terapeutického procesu pomáha cítiť sa lepšie, je bezpečný priestor pre vyslovenie vecí, ktoré treba vysloviť, plné prijatie a dostatok podpory k niečomu vlastnému.

​

Na prácu psychoterapeutického doprevádzania som sa už veľmi dlho tešila a som vďačná, že ju môžem vykonávať. Budem tu pre Vás rada. A odkaz pre maminky: je určite najlepšie, keď môžete mať trochu času len a len pre seba. Realita však býva zložitá, takže ak by to pre Vás bola pomoc, kľudne príďte aj s miminkom/malým dieťatkom. Nie je to problém, dá sa to skúsiť, skúšať, a uvidíte, čo je pre Vás a aj dieťatko lepšie.

​

Ctím a dodržiavam zásady Etického kódexu Českej asociácie pre psychoterapiu. Na supervíznu skupinu dochádzam k PhDr. Eve Tošnerovej, na individuálnu supervíziu k Mgr. et Mgr. Michalovi Slaninkovi, Ph.D. a k PhDr. Daniele Wurstovej. Všetci moji supervízori sú uvedení na oficiálnom zozname DA supervízorov. Skupinovú prácu s kolegami pravidelne supervidujeme u Mgr. Jany Štindlovej a konzultujeme v rámci intervízií.